26.jún

26. června 2018 v 22:55 | shitai |  Čím žijem..
Pfuuu. od januára/ledna? dufam ze to sú správne mesiace, sa toho zmenilo kupodivu dosť. Hlavne by som spomenula fakt.. že som nemlčala. Hoci v nevhodnú chvíľu, nevhodnú udalosť, pre nevhodnú osobu a o veeeeeľmi nevhodných veciach. Ale to je asi daň za tých 23 rokov čo som to v sebe držala. Povedala som to, a nakoniec som samozrejme bola ja tá zlá, tá nevďačná a tá, ktorá to povedala za stavu opitého - preboha však toto za triezva nepoviete. Ale nepoviem Vám čo som povedala. Vedzte len, že to nebolo nič príjemné, že to bolo veľmi vyčítavé, obviňujúce. Ale odvtedy si stojím ta svojím slovom. Za slovom, že keď niečo RAZ začnem riešiť, poviem to, vykričím to - už druhý raz to nepotrebujem vyťahovať. Ako nemenovaná osoba. Ale inak sa mám dobre. Dnes.. dnes mám narodeniny. Hladám v tom niečo špeciálne, avšak neviem kde to hľadať. Nič tam nie je. Necítim sa výnimočná ani v tento deň.
Ďalšie veci v mojom živote... Bude to asi T. Prežili sme si ťažké obdobie.. hlavne začiatkom roka to bolo ťažké.. báli sme sa, nevedeli sme o čo ide. veľa veciam, otázkam a odpovediam sme sa vyhýbali. Teraz už je známa diagnóza a všetko sa pomaly vracia do starých kolají - možno aj lepších. MYslím že sa stále vyvýjame, samozrejme že sa vyvýjame. Rastieme spolu, a nachádzame chyby a potešenia a ..a tak ďalej. :) Stále môžem povedať bez pochybností, že ho milujem. ♥ Takže v tomto ohľade je to okej.
okej
:)
 

nasraná na celý svet

27. ledna 2018 v 13:20 | shitai |  Čo ma zabíja..
asi je to tým že mám krámy..
alebo ma len proste všetko sere bez dôvodu? pche jasne že nie.. dôvody by sa našli, alebo som si ich vykopala alebo sa mi nahrali samé. som z toho nervózna!.. nahnevaná a ignorovaná. viem že kebyže sa ma niekto začne vypytovať ešte by sa to zhoršilo a takto aspon bojujem len sama zo sebou a nezaťahujem do toho ostatných. ale trošku záujmu by nezabilo. už mám dosť toho byť tá čo sa vždy ozve, tá čo vždy pri hádke mlčí, tá čo je vždy na vine. potrebujem vypadnúť.

song

11. ledna 2018 v 21:14 | shitai
Poznáte to, ked sa znenazdania pustí song, pesnička, ktorá vás niekedy definovala. Nie doslova a dopísmena, proste je s Vami spojená v určitom životnom období. Mne sa to stalo akurát teraz. Popri veľmi zapálenom učení mi youtube nahral Gurgameshom a mna znova vrátilo na srednú, do doby opuštákov, rozmluvách o živote, hľadaní sa, do čias blogu a vylievaní si srdca na papier či tu. Ach jaj...

 


čas letí a mne sa nechce písať

17. listopadu 2017 v 23:50 | shitai |  Na zamyslenie..
Dilema, uvažujem o svojom sebeckom šastí.

nemám pri sebe denník

23. listopadu 2016 v 18:26 | shitai
je to chúlostivé. zase som sebecká. myslím na to aká som bezcitná. mám pocit že to čo sa práve deje ide úplne okolo mňa. a už je jasné že to neprecítim. ešteže tu mám mirku. najprv mi to bolo nepríjemné, bola som zaskočená, slzy sa mi tlačili ale nemohla som nič pred v podstate cudzím človekom s ktorým od septembra bývam. ale mirka je fajn, len sa moc nemáme o čom baviť, paradoxne. ale to odbieham. ale keď už prešla vlna emócii už ma nedostihne. rozmýšlam nad následkami, nad možnosťami. ako utešiť mamu. ako pomôcť zvládnuť situáciu. neviem ešte aké to je vážne ale aj keby nebolo až tak. musím ho viacej sledovať.musím dávať pozor a .. tak.
spomínam keď sa to stalo babke. a čo nasledovalo o pár týždnov na to. mysli pozitívne myša!

bohužial part2

1. října 2016 v 15:16 | shitai
po brigáde som vošla domov a znova som sa ocila v akomsi inom svete. Plač a náreky a spoza domu bezstarostnosť, sebestrednosť až ignorancia. A ja v tom celom ako špongia. Nasávam, nasávam . Som preplnená cudzích pocitov, osočovania, zvaľovania viny, pociťovania viny, depresie a bezmocnosti. A nedokážem rozlíšiť ktoré sú tie cudzie a ktoré moje. Neviem čo je to za psychický jav, ktorý vznikne odrazením vonkajších predmetov a pôsobením na analyzátory... fakt neviemm

bohužial

1. října 2016 v 0:13 | shitai
už dlho som nemala žiadny.. taký.. stav. Proste som sa so svetom potýkala a zvládala som to.. Až do dnes, respektíve včera kedy som sa trošku zrútila.. zarmútila som sa nad ním..nepoviem kým.. bolí ma to, pretože viem že sa trápi, hoci úplne nechápem podstatu ( pochopím aj samovražedné sklony ale myšlienky na zabitie ženy a DETÍ nikdy nepochopím!) viem že ho to trápi. Nedokážemmu pomôsť hoci som mala a mám tušák že ked ... nie. nechcem o tom ropzávať i ked chce.. ale nemámm čas.. je po polnosi a ja o 5 vstávam na brigádu.. a on bude spať doobeda a držať sa za brucho lebo mu bude zle. A nebude mať šajnu že pre neho plakala jeho ______ a jeho ______... nebude tušiť no my áno.. a tak sa s tým idem zmierovať a hladať riešenie,.....

drž ma

24. března 2016 v 22:17 | shitai
Said, i don´t give up, until i see the sun
Hold me now
tažká chvíľa v sprche

snaha

13. března 2016 v 23:45 | shitai
viete. snažíte sa byť silný, pretože viete že niekto z vášho okolia už na to nemá síl. Je v koncoch, zatracuje všetko okolo seba a aj človeka ktorý bol kedysi stredom vesmíru. Čo vám ostáva? Mne už len to, že sa stanem prostredníkom. Akoby som ním už pár rokov nebola ale to je jedno. Dnes a v najbližších dňoch je to osudné. Začnem to riešiť. Začnem byť protivná a vyrývať aby medzi sebou konečne hovorili, nie len na seba navzájom kydali. Stanem sa terapeutom. Manželským poradcom hoci nemám ani šajnu ako to v manželske vyzerá. Stanem sa sudcom a zároveň obhajcom. Pretože ostatní na to kašlú. Sme 4ia súrodenci. A dvoch z nás to až tak netrápi. Raz za čas si vypočujú nejakú staťžnosť. Raz do mesiaca im stačí povedať " "nerieš to mamka/ocko" . Ale ja čo síce som doma len cez víkendy a brat čo je doma len po večeroch kedže je stále v práci - to vnímame. A hlavne počujeme ako je všetko na riť. Na jednu veľkú hnusnú zasratú riť. NIKDY necovolím aby moje deti počúvali moje hádky s maželom. NIKDY!!!!! radšej si jazyk vyrežem. Pretože viem ako to človeka ničí. Je to neskutočná bezmocnosť. A keď už som sa pár krát snažila osobitne im dohovoriť ešte som skončila ja tá zlá. Už to kašlem. Idem byť svina. Nech radšej nenávidia mna ako seba navzájom. Chcem aby sa znova milovali. Aby spolu tancovali ako by to mal byť ich posledný tanec. Chcem chcieť mať manželnstvo ako majú oni. No v tomto stave by som akurát tak žiadala o rozvod.

Doprajem im minimálne hodinu pekla so mnou ako dohováračom a uvidím čo sa mi pdoarí dosiahnuť.

som neaktívna

7. března 2016 v 22:42 | shitai
ked sa slubim ze napisem tak nenapisem, ak pisem neohlasene ze nepisem tak často ako by som chcela
pripájam momentálnu školksú prácu
téma autoportrét a príliš vela farieb na to ze som dosť ponurá čo sa týka farieb.. ale v postate ma to vystihuje,,, je tam toho vela a nie všetko je dobre viditeľné aje to prevrátené rozrastrované nejasné a každé iné.. that´s mee
technika akryl na plátne

Další články


Kam dál